Multikulturalizmus

Autor: Alojz Daříček | 1.12.2012 o 20:19 | (upravené 9.12.2012 o 11:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  49x

Veľmi kontroverzná téma o ktorej v dnešnej dobe často počúvame v médiach . Prečo je multikulturalizmus problém? Prečo sa ľudia už po tisícročia zabíjaju na základe odlišností v kultúre a nábožensve? Ako a kde vlastne vznikol a prečo je v súčasnosti podporovaný? Mnohé ďalšie otázky a aj základné fakty o multikulturalizme a jeho negatívnych javoch v našom systéme sa posnažím rozpísať v čo najväčšej hĺbke.

 

Vznik a vývoj multikulturalizmu:

Problémy s multikulturalizmom poznali už v antickom svete. Tento problém riešili vznikom zjednodušenej gréčtiny a neskôr latinčiny, aby sa ho prisťahovalci mohli ľahko naučiť. Riešili ho tiež rozdelením miest na rôzne štvrti, podľa kultúry, náboženstva, zvykov, atď.

Slovo multikulturalizmus sa po prvý krát formulovalo v Švajčiarsku, v kultúrnenárodne nie moc jednotnom štáte, ale za to politicky jednotnom. Kanada, USA a neskôr Európa sa z počiatku snažili pracovníkov (prisťahovalcov) asimilovať (To znamená: prijať väčšinový jazyk a kultúru. Tento aspekt môžeme pozorovať v USA, kde sa rôzne multikultúrne zložky zlievali to jednej, americkej kultúry/národa).

Z počiatku sa im to darilo, pretože do USA prisťahovalci prichádzali z vlastnej vôle a z vlastného rozhodnutia, ale aj tak to tam nebolo moc ružové, prisťahovalci si začali vytvárať vlastné štvrte. V posledných desaťročiach to môžeme sledovať najmä na migrácii z latinskej Ameriky. Prisťahovalci si zachovávajú jazyk, vytvárajú rôzne subkultúry, majú dokonca vlastné televízie, noviny a podobne.

 

Moderná a súčasná situácia multikulturalizmu:

Európe koncom 20. storočia asimilácia už nebola možná, preto problémy spojené s multikulturalizmom sme začali riešiť v multikultúrnej politike výchove ľudu. Dnes je jasné, že multikulturalizmus je dôvodom negatívnych javov (ale aj pozitívnych, podľa toho, z akého pohľadu sa na danú problematiku pozeráme) v ekonomike ako aj spoločnosti ako takej. Pôvodne obyvateľstvo žijúce na danom území  sa už dlhšiu dobu stáva menšinou, zatiaľ čo prisťahovalci, ktorí neboli asimilovaní sa postupne, ale isto, stávajú väčšinou. Ako príklad by som uviedol:

  • Veľkú Britániu kde sa vroku 2011 odohrali nepokoje, ktoré vyvolali prisťahovalci. Horeli autá, budovy, ba ja celé ulice. (pre podrobnejšie informácie otýchto nepokojoch si zadajte do googla, alebo do iného vyhľadávača, tento reťazec: Veľká Británia nepokoje 2011)
  • Ako ďalší konflikt odlišnosti kultúry by som uviedol židovský Izrael verzus okolité moslimské štáty ako Irán, Palestína, Egypt. Obidve kultúry sa vyznačujú istou mierou agresivity anepochopenia voči druhej kultúre, čo sa odzrkadlilo vmnohých konfliktoch.
  • Vsúčasnosti aj minulosti je konfliktov na základe odlišnosti kultúry, náboženstva alebo zvykov strašne moc. Už od nepamäti sa ľudia zabíjali len kvôli tomu, že ten druhý veril vniečo iné.

V súčasnosti sme svedkami každodennej diskriminácie domáceho či prisťahovaleckého obyvateľstva. Je to výsledkom nefunkčnej demokratickej politiky štátov v otázkach multikulturalizmu, imigračnej politiky, legislatívy a mnoho ďalších sfér, kde štát vyznáva zastarané ideológie.

 

Ekonomika a multikulturalizmus

Prečo je pre vyspelú ekonomiku dôležité podporovať prisťahovalectvo? Je to z veľmi jednoduché dôvodu: ekonomika krachuje, bankrotuje. Sme svedkami obrovskej inflácie, rastu nezamestnanosti, rastu verejného dlhu a mnohých ďalších negatívnych javov. Neviem, ktorého „múdreho" človeka napadla myšlienka: udržať ekonomiku tým, že krajina otvorí svoje brány a príjme prisťahovalcov. Je to síce logické, ale z pohľadu obyčajného človeka nespravodlivé.

Tento jav badať veľmi jasno aj u nás na Slovensku. Východ verzus západ. Príklad: Bratislavčan nie je spokojný s 600 eurovým platom, zatiaľ čo občan z východu je rád a spokojný so 400 eurami za tú istú prácu. Myšlienka spočíva v tom, že keď sa domáce obyvateľstvo búri, nechce pracovať za tak nízky plat (plat, z ktorého ťažko uspokojí svoje potreby): vznikne v ekonomike medzera, ktorú štát vyplní prisťahovalcami, ktorí veľmi radi prídu a budú pracovať za taký plat, za aký domáci pracovať nechcú. Tým sa vyplní táto medzera a ekonomika sa na čas stabilizuje. To je podľa mňa skutočný dôvod prečo EÚ podporuje multikulturalizmus, aby udržali ekonomiku, aby získali lacnú pracovnú silu, aby sa ďalej vyrábalo a spotrebovávalo.

Skutočným dôvodom možno uvádzajú inteligenciu, morálku, súcit s prisťahovalcami, chápanie kultúrnych odlišností (je pekné, že domáce obyvateľstvo to chápe, ale kto to vysvetlí prisťahovalcom?) a podobných rečí, ale zapamätajte si, že na ľuďoch v tomto systéme nezáleží, možno sa zdať, že záleží, ale iba v obdobiach volieb. Záleží iba na peniazoch a udržaní ekonomiky, čo sa stáva pre našich mecenášov stále ťažkou a ťažšou úlohou.

Štát a multikulturalizmus

Multikulturalizmus je v dnešnej dobe realitou a v budúcnosti bude stále väčším a väčším problémom. Pri tom väčšinu problémov a negatívnych javov multikulturalizmu sa dá hravo vyriešiť, ale na to treba novú generáciu mladých vzdelaných ľudí, čo žiaľbohu tento systém nechce. Treba zahodiť staré zvyky. Podľa mňa je obrovská hlúposť a hlavne je veľmi nebezpečné miešať kultúru, zvyky, náboženstvo so štátom. Štát ma slúžiť každému občanovi rovnako, či už  vyznáva kozy, psy, mačky, kresťanského Boha, moslimského, židovského, alebo neviem ešte akého Boha. Či vyznáva západnú alebo východnú kultúru, či má také zvyky alebo onaké. (samozrejme pokiaľ neubližuje okoliu)

Ako príde občan, ktorý vyznáva povedzme Budhizmus, na to, že z jeho daní je prispievané cirkvi? Tento konkrétny príklad je náboženská diskriminácia, pretože je zvýhodňovaná len istá časť veriacich, zatiaľ čo veriaci, ktorí veria v niečo iné sú znevýhodnení.

Jak je možné, že do politiky sa mieša kultúra a viera? Sú to úplne odlišné veci, ktoré nikdy nebudú zlučiteľné a ak sa budú naďalej zlučovať budú vznikať ďalšie konflikty.

Moja viera, kultúra a zvyky sú moja súkromná vec. Nemá mi do toho hovoriť nič a nikto, je to moje rozhodnutie, môj život. Ja ale tak isto nemám právo nasilu niekoho presviedčať o mojej pravde, načo aj míňať energiu na niekoho, kto to nechce počuť, keď za rohom môžu byť desiati, ktorí to počuť chcú? Nikto by nemal mať právo na to, aby presviedčal druhého občana, vyznávajúceho inú vieru, kultúru a zvyky o svojej pravde, keď nechce.

V súčasnosti poznáme moslimské štáty, kresťanské, židovské a neviem ešte aké. Ako môže nastať zhoda medzi takýmito štátmi, ak jeden štát presviedča druhý, že práve jeho viera je tá pravá? Takto zhoda nikdy nenastane.

Viera, kultúra a zvyky by sa mali stať individuálnou záležitosťou každého človeka a každý by mal mať rovnaké práva a povinnosti, nikto by nemal byť násilne proti svojej vôli presviedčaný o svojej nepravde.

 

Použité zdroje:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Multikulturalismus?oldid=7257164

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?